音声1 Sannupista sine monimahpo 'etuhka sineh tura 'an manu. (ふうん。M) Sannupis(ta) monimahpo sine 'etuhka tura 'an manu. チイサイトキカラ... ('aynu 'itah 'ani yee kanne.M) haciko 'orowano, 'ommohohcin 'aacahahacin 'okore 'isan teh sinenehka yayreske monimahpo. 'etuhka ta'ah tura 'an manu. 'etuhka tura 'ani ike taa, 'etuhka monimahpo tura 'ani ike taa, keraykusu taa kopiyanu manu. サンヌピシ村に娘が一羽のカラスと一緒に住んでいたとさ。(ふうん。M)サンヌピシ村でカラスと暮らしていたとさ。小さいときから…(アイヌ語で言ってちょうだい。M)小さいときから母さんもなく父さんもなく独りぼっちで育った娘だった。それでカラスと一緒にいたとさ。カラスと一緒にいて、カラスと娘が一緒にいて、おかげで孤独を慰め合っていた。
音声2 kopiyanu teh 'ay yayne, tura 'ay yayne tani, soyta 'asin teh taa, monimahpo taa soyta 'asin teh 'otakaata san ranke taa 'ota kasketa taa, ウン pirika horokewpo, yoy horokewpo 'uta katuhuhcin kara. 互いに寂しさを紛らわして、2人でいたが、外に出て、娘は外に出て浜辺に出て砂の上に、美しい男たちの人形を作った。
音声3 katuhu kara ranke taa kaskepoka mokoro. kaskepoka mokoro 'ike taa, nani yoy horokewpo taa tura mokoroho takara. ranke 'orowa numa ranke taa 'orowa cise 'ohta makan. suy nah 'an ko'omantene 'asin koh 'otakaata san koh, 'otakaata taa, アノー takara horokewpo katuhu ta'ah kara manu. katuhu kara ranke kaskepoka mokoro. mokoro 'ike taa ne'an takara horokewpo 'eh manuyke taa tura mokoroho takara. 男の人形を作ってはその上に寝た。その上に寝ていたが、すぐにその美男に抱かれる夢を見た。毎晩そんな夢を見て、それから家に帰っていった。また同じように外へ出て、浜に下りて、浜辺で夢に見た男の人形を作ったとさ。人形を作ってその上で寝た。寝たらその夢に見た男がやって来て抱かれる夢をまた見た。
音声4 neeteh taa, kii yayne taa 'anayne tani, cise 'onnaykehe muunin sanke, 'ociwe, yayne taa honihi poro manu. honihi poro teh taa 'anayne taa, tani poo koro manu. pon(h)orokeypo taa poonekoro manu. yoy horokewpo taa poonekoro manu. そうしているうちにこんど、家に中を掃除してゴミを出して捨てたりしているうちにお腹が大きくなったとさ。お腹が大きくなって、子どもができたとさ。男の子ができたとさ。かわいい男の子が生まれたとさ。
音声5 neyke taa tani taa 'etuhka monimahpo tah 'e'iwaawa manu. それでこんどカラスが娘をうらやましがったとさ。
音声6 "temana kii teh 'ene'an poo koroho hetaneya?" 「どうやってこんなにかわいい子が生まれたのか?」
音声7 nah taa yee manu, 'etuhka. とカラスは言ったとさ。
音声8 'anayne taa, ウン soyta 'asinke mun, cise 'onnaykehe muunin sanke, ko'omantene ranke, koomun 'ampa wa 'asin, taa 'ociwe 'an 'ohta 'etuhka 'utah koweeciwahci manu. 'etuhka 'utah koweeciwahci 'ike taa, honkapuhu taa kiiki kiiki, honkapuhu kiiki nah kii manu. nahkii yayne taa honihi poroho nee manu. "honihi poro teh taa (mun?) pon horokewpo poonekoro hoo."nah yee manu. そうしていたら外に出したゴミ、いつも家の中のゴミを出して、そのゴミを持って外に捨てたゴミ捨て場にカラスたちが集まってきたとさ。カラスたちが集まってきて、腹の皮をカリカリ、腹の皮をカリカリ掻いたとさ。そうやっているうちにカラスのお腹が大きくなったとさ。「お腹が大きくなったから男の子が生まれるだろう。」と言ったとさ。
音声9 neyke tani taa 'etuhka, それでこんどはカラスが、
音声10 " 'anihi ka nah kii kusu nukara kusu."nah yee manu. 「自分もそうやってみるよ。」と言ったとさ。
音声11 neeteh taa 'orowa taa, 'ani ike taa, tani taa koomun kutaa. koomun kutaa 'ohta taa 'etuhka 'uta koweeciwahci 'anah ta'ah honkapuhu kiiki, honkapuhu kiiki, nah kii manu. そうしてから、しばらくして、こんど小さい草くずを捨てた。草くずを撒いたらカラスたちが集まってきて腹の皮をカリカリ、腹の皮をカリカリ、と掻いたとさ。
音声12 nah kii yayne tani, 'anayne tani taa honihi poro manu. honihi poro 'ike taa, poro 'ay yayne poo koro 'ike taa, 'etuhka poo koro シタ manu. 'etuhka poo koro 'ike taa, tani taa, Sannuyta monimahpo pooho taa, 'e'i-, 'eko'iwaawa manu. "taasare kusu" nah yee manu. そうしているうちにこんど、そのお腹が大きくなったとさ。お腹が大きくなって、だんだん大きくなって子どもができて、カラスの子どもができたとさ。カラスの子どもだったから、サンヌピシ村の娘の子をうらやましがったとさ。「子どもを交換しようよ」と言ったとさ。
音声13 "taasare kusu" nah yee 'ike taa, monimahpo tah ne'an pooho 'oskoro kusu taa, wahkataa yahka 'ampa, niina yahka 'ampa 'an yahka 'episkanene tura nah kii wahkataa yahka taa, 'ampa koh wahkataa nah kii manu. 「交換しよう」ということで、娘は自分の子がなごり惜しく思ったから、水汲みに行くにも抱いて、マキとりをするにも抱いてあちこちへ連れていって水汲みにも連れていってくる、という風にしていたとさ。
音声14 nah kii yayne taa sine too suy taa, wahka taa kusu 'asinihi ne'ampe taa, nay 'ohta san teh taa, 'esikarun. pooho ワシレテ 'oyra manu. pooho 'oyraha kusu taa, tuunah kanne wahkataa teh 'orowa makanihi ne'ampe taa ne'an 'etuhka pooho 'an teh taa pon horo-, monimahpo pooho, pon'etu.., 'etuhka taa 'ekira wa 'isam manu. こうしているうちにある日また、水汲みに出かけたところが、川へ下りていって、思い出した。子どもを忘れてきたのだった。子どもを忘れてきたから、大急ぎで水汲みをして家へ戻ったらそのカラスの子がいて、娘の子どもはカラスが連れて逃げていったとさ。
音声15 ne'an pooho 'oskoro kusu taa, cis yahkayki taata pon 'etuhka taa waawaase kusu 'an koh monimahpo kotahma, nah kii manu. nah kii 'an taata kema'etuhseka. 'uncikes, niwa 'ohta karakahseka 'oman yahka suy 'eh koh ne'an monimahpo kokarakahse 'anah taa suy kema'ekahkawe 'ociwe nah kii manu. その自分の子どもが恋しくて、泣いたのだけれどもそのカラスの子がワーワー泣いては娘に付きまとったりしていたとさ。うるさいからカラスの子を蹴飛ばした。すると炉尻の、庭の方へ転がっていったがまた戻ってきて、その娘のところに転がってきて、また足で蹴飛ばして投げたりしたとさ。
音声16 'anayne tani taa, wee'omantehe ne'ampe taa, " 'ahsuy nah 'an 'ampe, tah neyahka 'an reske 'anah poro 'anah 'aynu ne 'anihi nee nanko" nah 'eraman kusu tani taa reske manu. reske 'ike taa reske reske yayne tani taa poro manu. そうしているうちに今、よく考えてみると、「もう一度こうなってしまった以上、カラスの子だけど自分が育てて大きくなったら人間の子になるかも知れない」と考えたから今育てたとさ。育てて育てて今大きくなったとさ。
音声17 poro 'ike tani taa アノー 'ecikiiki koyki cih, cikah koyki tah kii manu. kii manuyke taa monimahpo taa ne'an ('ipe) kara koh 'omante ranke, sukeheci koh 'ehci nah kihci, 'anayne taa sine too suy taa, 'ecikiiki koyki manuyke taa, monimahpo taa, kara teh sukehe nee manu. sukehe ne'ampe taa kaske'ikehe ke'oo teh 'an manu. 大きくなって、もうエチキーキ鳥も、鳥もとってくるようになったとさ。とってくるようになったから、娘はそれを料理したり、煮たりして食べて、そうしているうちにある日また、エチキーキ鳥をとってきたから、娘は、料理して煮たとさ。煮たらその上の方に脂が浮いていたとさ。
音声18 アノー 'etuhka taa 'ene yee manu. カラスの子がこう言ったとさ。
音声19 "nanna nanna wah "nanna nanna wah
  keekara keekara wah keekara keekara wah
  keekara keekara copis" keekara keekara copis"
  nah taa kii manu. と言ったとさ。
音声23 nukara koh taa suu kaske'ikehe ke'oo teh 'an manu. ne'ampe kii yayne tani taa, sine too suy taa, " 'ecikiikii taa 'ecikiiki, pon 'etuhka taa, suy ne'an 'ecikiiki koykihi ne'ampe taa, 'ecikiiki 'ene haw'iki manu. 見ると鍋の上の方に脂が浮いていたとさ。そうしているうちに今、ある日また、エチキーキ鳥を、エチキーキ鳥を、カラスの子が、またそのエチキーキ鳥を捕ってきたら、エチキーキ鳥が鳴いたとさ。
音声24 "kaa kaa kaa, 'ene'oka pon 'etuhka, kaa kaa kaa" "kaa kaa kaa, 'ene'oka 'etuhka kaa kaa kaa"
音声25 nah taa kii manu. と鳴いたとさ。
音声26 'orowa taa, tani ハナシカワッテ, Sannuyta monimahpo pooho, pon 'etuhka 'ampa wa makan ike taa kinta hancinukah siri cinukah siri 'uturuketa, 'etuhka simah taa, horokewpo reske manu. reske 'ike taa, tani reske yayne poro 'ike tani taa, cehkoyki niina, nah kii manu. horokewpo, pon horokewpo. それから今、話がかわって、サンヌピシ村の娘の子は、カラスが山へ連れていって、知らないところと知ってるところの間の人知れぬ山奥で、カラスの母さんが、その男の子を育てていたとさ。育てていて今、育てて大きくなって今、魚捕りやマキとりをしていたとさ、男は、その男の子は。
音声27 'anayne tani taa sine too taa, アノ horokewpo taa, pon horokewpo taa, cikah koykihi nee manu. cikah sineh taa, kuu 'ani cohca, hayta, cohca, hayta nah kii yayne 'ecikiiki 'ene yee manu. そうしているうちにある日、男は、その男の子は、鳥をとってきたとさ。鳥を一羽、弓で射っては失敗し、射っては失敗し、しているとき、エチキーキ鳥がこう言ったとさ。
音声28 "cihci piipi, cihci piipi, sonnoo "cihci piipi cihci piipi sonnoo
  'ene'an nanna, 'ene'ani 'ene'an nanna, 'ene'ani
  tekucikehe ka 'aane 'aane tekucikehe ka 'aane 'aane
  'ene'oka tehkucihe ka 'aane 'aane" 'ene'oka tehkucihe ka 'aane 'aane"
  nah yee manu. と言ったとさ。
音声33 ne'ampe tani taa 'ancikah rusihi ka 'okore 'ikosospa. そうしたらこんど、その鳥の皮がみんな裂けてしまった。
音声34 "cihci piipi, cihci piipi. " nah kii manu. 「cihci piipi cihci piipi」と音がしたとさ。
音声35 neeteh tani taa 'orowa taa cise 'ohta san teh taa, tani 'etuhka taa 'ommoho 'ekoweepekere manu.moni-, pon horokewpo taa 'ommoho 'ekoweepekerehe nee manu. そうしてこんどそれから家へ帰って、そのカラス母さんに話したとさ。男の子はカラス母さんに話したとさ。
音声36 " 'iine'ahsuy, 'ecikiiki kukoyki 'ike kucohca 'anah taa kuhayta, kucohca 'anah taa kuhayta. sonno 'ene'an nanna 'ene'ani tehkucikehe ka 'aane 'aane, tehkucichi ka 'aane 'aane, sapahkaha ka haciko, nah 'ecikiiki nah hawe'iki manu." 「あのね、エチキーキ鳥をぼくが弓で射っては失敗し、弓で射っては失敗した。その時、エチキーキ鳥が鳴いて言うには、お前の母さんは本当にこんなに手首も細い細い、手首も細い細い、頭も小さい、って言うんだよ。」
音声37 nah コンダ 'ommoho 'ekoweepekere manu. (咳) と母さんに話したとさ。(咳)
音声38 'ommo 'onne 'ekoweepekerehe ne'ampe taa, 'etuhka simah 'ene yee manu. こう母さんに話したら、カラス母さんはこう言ったとさ。
音声39 "yuhpo yuhpo 'uta, 'i'eyaykonopuruhci kusu, アノ tekoro'unkaane 'ene'iwankerehci. tah kusu tehkucikehe 'aane 'aane hee." nah yee manu. 「兄さんたちは、私が好きだから腕輪を私に使わせてくれる。だから私の手首は細くて細いんだよ。」と言ったとさ。
音声40 "kemaha 'aane 'aane ka yuhpo yuhpo 'uta, kemasinaha 'ikoruntehci kusu, tah kusu コンダ kemaha 'aane 'aane hee. rekutumpe 'iyekarakarahci, rekutunkaani 'ikontehci kusu, tah kusu nah 'an rekucihi 'aane 'aane hee." 「kemaha 'aane 'aane ka yuhpo yuhpo 'uta kemasinaha 'ikoruntehci kusu, tah kusu kemaha 'aane 'aane hee. rekutumpe 'iyekarakarahci, rekutunkaani 'ikontehci kusu, tah kusu nah 'an rekucihi 'aane 'aane hee.」
音声41 nah 'etuhka simah yee manu. とカラス母さんは話したとさ。
音声42 neyahkayki taa moni-, horokewpo taa, そうしたけれども娘…、男は、
音声43 "sonno, 'ommo ka hannehka nee nanko." nah 'eram'an teh taa, sine too niina kusu makan manu. 「本当は、自分の母さんじゃないんだろう。」と思って、ある日マキとりに山へ行ったとさ。
音声44 niina kusu makanihi ne'ampe taa, sine horokewpo taa taa, taata 'etaras kusu 'an manu. nukara 'ike taa neya horokewpo, taa pon horokewpo 'ohta 'eh teh taa 'eko'itahkara taa, マキとりに山へ行ったら、男が一人、そこに立っていたとさ。見るとその男は、男の子のところへ近づいてきて話しかけた。
音声45 " 'iine'ahsuy (monimahpo,) 'iine'ahsuy pon horokewpo, 'e'ani 'e'ommoho ne'ampe 'aynu monimahpo. nee kusu taa pon 'etuhka tura 'an kusu 'an kusu, simma 'e'ommoho 'esan 'ewooneka kusu 'iki." 「あのね(姉さん)、あのね兄さん、お前の母さんは人間の娘だよ。でも母さんは今カラスの子と一緒にいるから、お前は明日お前の母さんに会いに行きなさい。」
音声46 nah yee manu. と言ったとさ。
音声47 'orowa tani taa, taa horokewpo taa, niina, niina 'ike taa pon horokewpo seere 'ike taa, horokewpo see teh taa cise 'ohta san manu. それから今、男は、マキとりを、マキとりをしてその男の子に背負わせていた物を自分が背負ってその家に帰ったとさ。
音声48 sanihi ne'ampe taa, sonno kayki monimahpo taa 'an teh taa, pon 'etuhka ka tura 'an kusu 'an manu. 帰ったら、本当に娘がその家にいて、カラスの子も一緒にいたとさ。
音声49 neeteh taa 'orowa tani neya, monimahpo taa horokewpo nukara teh taa, tekihi 'uh teh taa cis cis cis 'omantene taa hemaka teh tani taa, horokewpo 'epunteh 'omantene taa, 'orowa tani taa, neya caroke'ene taa 'ipekara 'ike taa pon horokewpo 'ipere. そうしてからこんど、娘も男の子を見て、手をとって泣いて泣いてようやく泣きやんでから今、男の子も喜んで、それから今、(娘は)ご馳走を作ってその男の子に食べさせた。
音声50 neeteh taa 'orowa taa horokewpo taa, suy tah ne'an pon horokewpo taa, cise 'onne makan manu, hekimoh. そうしてからその男は、またその男の子も、家へ帰っていったとさ、山の方へ。
音声51 'etuhkaha 'onne makan manu. 'etuhkaha 'onne makan 'ike neya 'etuhka taa, 'ipekara kusu 'an manu. tani ne'an 'ipehe ne'ampe taa アノ, sinke'ikehe taa, suy niina kusu kinta makan manu. niina kusu makanihi ne'ampe taa, niinaha ne'ampe horokewpo taa suy san teh taa, niina manu. カラスのところへ帰っていったとさ。カラスのところへ帰ったが、そのカラスは食事の仕度をしていたとさ。今食事をして、その翌日、またマキとりに山へ行ったとさ。山へマキとりに行ってマキをとっていたら、男がまた下りてきて、マキをとったとさ。
音声52 niina 'omantene taa アノ 'emus 'asinke 'ike taa nii 'orowa 'ahte. nii 'orowa 'ahte teh taa, 'orowa sanke'iketa taa citaanii 'uko'oo teh taa, 'ama. マキをとってきて、刀を出して木に引っ掛けておいた。木に引っ掛けておいて、それからその下のところにとってきたマキを積んでおいた。
音声53 (monimahpo taa) horokewpo taa, tani taa pon horokewpo tura teh taa, 'aacaha tura teh taa sapahci manu, pon horokewpo. (娘は)男は、その男の子と一緒に、男の子は父親についてそこへ下りてきたとさ。
音声54 neyke taa 'an'etuhka 'ohta sapahcihi ne'ampe 'etuhka taa, 'ipekara kusu 'an manu. 'ipekara kusu 'anihi kusu tani taa, 'ipekara hemaka. taa 'ipere teh taa 'ohta horokewpo naa taa 'ipe manu. それでカラス母さんのところに帰ってきたらカラスは、食事を作っていたとさ。食事を作っていたが、もう仕度ができた。それを男の子に食べさせて、男も食べたとさ。
音声55 neyteh tani taa, そうしてこんど、
音声56 " 'iine'ahsuy monimahpo, nii kohohpa kusu, 'iine'ahsuy kutaanii 'onne makanu wa see kanne san." 「ねえ母さん、山でとったマキをそのまま置いてきたから、どうかぼくが切ったマキのところへ行って背負ってきてくだい。」
音声57 nah yee manu, pon horokewpo. と言ったとさ、その男の子が。
音声58 neeteh tani taa, neya 'etuhka monimahpo taa, neya nii see kusu hekimoh makan manu. hekimoh makanihi ne'ampe sonno ka citaanii 'anihi ne'ampe taa neya nii taa see teh san kusu kara turano rekucihi kaskeke'ene neya 'emus haaciri 'ike taa, neya 'etuhka rekucihi tuytekihi, ray manu. そうしてこんど、そのカラス母さんは、そのマキを背負って持ってくるために山へ行った。山へ行ったら本当に切ったマキがあったからそのマキを背負って帰ろうとした途端、首の上にその刀が落ちて、そのカラスの首が折れて、死んだとさ。
音声59 neeteh 'orowa tani taa, horokewpo 'anihi sonno pooho taa, tani 'ommoho 'onne tura manu. tani デ 'ommo 'ohta sapahcihi ne'ampe taa, ウン neya 'etuhka, pon 'etuhka ne'ampe taa niina, cehkoyki nah kii kusu 'an manu. そうしてこんど、その男の本当の息子と一緒に母さんのところへ行ったとさ。それで母さんのところへ行ったら、そのカラス、カラスの子はそこでマキをとったり、魚をとったりしていたとさ。
音声60 neyke tani taa, horokewpo taa tani taa yuhkoyki. yuhkoyki 'ike taa, yuh ka taa sukehci manu. sukehci manuyke taa, 'ehci manuyke taa, 'otokomponihi hee, 'otokomponihi ne'ampe tan te'orokehe ponihi, (はーん。M) tah taa 'eerehci manu. 'eerehcihi ne'ampe taa, コンダ makiri kaama manu. それで今、男はこんどアザラシ捕り、アザラシ捕りをして、アザラシも皆で煮たとさ。煮て、食べて、かかとの骨とか、食べさせたとさ。'otokomponihiというのはここの骨なんだが、かかとの骨(はーん。M)それも食べさせたとき、こんどは包丁にわなを掛けたとさ。
音声61 "nanna waawa waawa wah." 「姉さん、waawa waawa wah。」
音声62 nah kii manu. ne'anike taa, monimahpo taa, と言ったとさ。そうしたら娘が、
音声63 "yuhpo yuhpo 'ene yee waa." 「兄さん兄さん、そう言いなさい。」
音声64 nah yee manu. ne'ampe 'etuhka taa horokewpo 'onne taa, と言ったとさ。それでカラスは男に、
音声65 "yuhpo yuhpo wah. waawa waawa wah." 「兄さん兄さんwah。waawa waawa wah。」
  nah yee manuyke taa, と言ったら、
  "wahka kuu waa." 「水を飲め。」
音声68 nah yee manu, horokewpo. と男は言ったとさ。「川に下りて水を飲みなさい」と言ったんだ。
音声69 "nay 'ohta san teh wahka kuu waa." nah yee hee. (カラスの子は)骨ごと丸のみにしてしまったとさ。包丁を探したけれど見つけられなくて、丸のみしてしまったから骨が喉に引っ掛かったとさ。
音声70 poni'osanne rukihi nee manu. nee makiri kon rusuy koyayaykus teh 'osanne rukihi ne'ampe taa コンド 'erekuciyunihi nee manu. それから、川に下りていって水が飲みたいと言ったら、それで川に下りていったとき、水を飲もうとしゃがんだら水の中に落ちて、口の中に水が入って死んだとさ。
音声71 teh 'orowa taa, nay 'ohta san teh wahka kuu rusuy kusu nah yeehe ne'ampe taa, 'orowa nay 'onne sanihi ne'ampe taa, wahka kuu kusu herarihi ne'ampe wahka 'onne 'ahun ike taa, caruhu 'onne wahka 'ahun teh taa, ray manu. こうして今、母さんカラスも死んだ。子カラスも死んで、それから男はその娘と男の子と一緒に家へ帰った。行ったとさ。
音声72 neeteh tani taa, コンダ 'etuhkaha 'ommoho ka ray. 'etuhka pon 'etuhka ka ray teh taa, 'ohta horokewpo taa, neya monimahpo pooho tura teh taa cise 'ene taa san. payehci manu. こうして帰っていって3人一緒に幸せに暮らしたとさ。
音声73 neeteh payehci tura taa pirikano 'okayahci manu. ソレデ オワリ。